Úrady v Španielsku

Autor: Katarína Krajmerová | 19.4.2013 o 16:35 | Karma článku: 6,47 | Prečítané:  838x

Začínam robiť v Španielsku, kde asi aj ako v iných krajinách je potrebné si vybaviť tzv. NIE – číslo pod ktorým Vás evidujú a číslo sociálneho poistenia.

Išla som teda o hlavného mesta hľadať, kde sú príslušné úrady. Ako na potvoru sa moja GPS tvárila, že takú ulicu nepozná....Takže systémom „pýtam sa“ som nakoniec budovu našla. Skoro som odpadla, keď som videla radu, ktorú si musím vystáť. Ale ako ma doma učili – trpezlivosť ruže prináša. Po asi polhodinovom čakaní som prišla na radu, kde mi teta oznámila, že už nehrozí, aby ma zobrali. Dala mi papier, ktorý som mala vyplniť a že nech prídem na druhý deň.

Na druhý deň som si teda privstala a pádila opäť na príslušný úrad. Rad, ktorý bol deň predtým bol slabý odvar a to som tam prišla 45 min. pred otvorením!!!

Nakoniec som sa dnu dostala a vyfasovala číslo. Dokiaľ som prišla na radu som si počkala 1,5 hod. Tam ma chlapík zapísal a dal mi do ruky papier s tým, že musím ísť zaplatiť taxu. Ale že v bankách naokolo sa to nedá, pretože je piatok. (Tam má každá banka určené, v ktorý deň sa tam dá platiť táto taxa). Tak som sa vybrala na dlhú prechádzku hľadať banku v ktorej sa to údajne zaplatiť dalo. Keď som prišla zhruba do tej časti, kde by mala byť, miestni mi oznámili, že je zrušená.....Ako dobre....Takže som hľadala ďalej. Nakoniec sa mi podarilo nájsť banku a taxu som zaplatila. Predstava tej štreky, čo ma čaká, aby som sa vrátila na úrad...Nohy ma boleli a ešte som ich mala aj oškreté od šľapiek. Bolo 11,15 hod. a začala som mať obavy, či to vôbec stihnem. Do dlhej „prechádzke“ som sa opäť dostala na úrad, kde mi teta na informáciách oznámila, že už nemá čísla, že mám prísť v pondelok. Skoro m tam šľahlo....Bez toho čísla nedostanem kontrakt a bez kontrakt nemôžem začať robiť.

Pozrela som sa na ňu a spýtala sa, či sa nedá s tým niečo robiť, že to potrebujem ešte dnes... Povedala som jej, kde bývam (20 km od hlavného mesta), a že opäť sa tam trepať.... Zrazu mi teta vraví, že aj ona je z toho istého mestečka a po chvíľke rozmýšľania mi zobrala papiere a povedala nech chvíľu počkám. Vybavila ešte niekoľko ľudí (dala im informácie – mnohých pritom poslala preč, že majú prísť budúci týždeň). Nakoniec ma zavolala a dala mi papier, ktorý som potrebovala. Dobrí ľudia ešte existujú!!!

Na druhom úrade to už bolo ok, chvíľku som počkala, zapísali, čo bolo treba a za pár minút som mala ďalší potrebný papier a mohla som ísť spokojne domov.

Cestou som sa zastavila v banke, kde som si pred 4 rokmi otvorila účet, ale už som ho dlhšie nepoužívala. Potrebovala som zistiť, čo s ním je, či tam nemám nejaký dlh.... Dostala som info, že tam žiaden účet už nemám – ako dobre, že si ho zrušili sami od seba. Takže ma čaká ešte otvorenie účtu, ale to už je oproti dnešným vybavovačkám hračka :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?