"Cestovateľka"

Autor: Katarína Krajmerová | 10.1.2013 o 13:22 | (upravené 10.1.2013 o 15:36) Karma článku: 9,20 | Prečítané:  1797x

Počas vianočných sviatkov sme boli pozrieť sestru v Londýne. Na ceste späť sme mali nevšedný zážitok..... Na letisku sme boli odovzdať batožinu, kúpili ešte nejaké časopisy a išli sme ku kontrole, kde sme sa museli so sestrou rozlúčiť....

 internet

Kúsok od nás stál mladý párik, ktorý na nás stále pozeral. Chlapec dievčinu k niečomu pobádal...Najprv som si to nevšímala veľmi, ale potom sa viac k nám približovali a nakoniec nás oslovil on.

Že či ideme na Slovensko, a či hovoríme po slovensky. Pozreli sme s otcom a sestrou na seba...a ja som teda odpovedala, že áno. Chlapec pokračoval - že jeho priateľka hovorí našou rečou, a že letí prvýkrát a teda sa bojí, aby sa nestratila, nevedela, ako to na letisku chodí a pod. A že či by sa mohla k nám pridať?

Riadiac sa heslom „jeden dobrý skutok denne" ako aj „syndrómom" delegátky som povedala, že áno. Dievčina bola ale veľmi zvláštna. Pri čakaní v rade na kontrolu som ju začala trochu vyspovedať. Zistila som, že mi síce rozumie po slovensky, ale súvislú vetu zo seba nedostane. A anglicky hovorila tiež slabo. Vysvetlila mi, že bola v Anglicku 6 mesiacov a akosi zabudla hovoriť.....(necháááápem - sestra tam žije už nejakých 10 rokov a nezabudla!) Ja som z nej však mala pocit, že ani keby nebola v Anglicku, že po slovensky vedieť nebude. Prezradila mi, že je zo Sečoviec a tak som myslela, či náhodou nehovoria doma rusínsky, prípadne rómsky (vzhľadovo by som ju na Rómku aj odhadla). Ale ona stále tvrdila, že nie, že hovoria po slovensky.....no čo z nej vychádzalo rozhodne slovenčina nebola!

Pri prehliadke jej našli v kabelke milión šminiek, lakov a rúžov - samozrejme ich nedala do žiadneho priesvitného sáčku ako sa má....tak som čakala, čo sa bude diať, ale nakoniec jej to chlapík z kontroly do sáčkov strčil, prekontroloval a vrátil.

My sme si na letisku dali ešte nejaký drink, tak sa jej pýtam, či ide s nami, alebo nás počká. Rozhodla sa čakať, tak tam stála, aby nás mala na očiach a čakala.....

V lietadle mala poriadny zážitok zo štartu ale hlavne pristátia (ale to asi každý, keď letel prvýkrát)....ešte aj za ruku ma pomaly chytala, keď sme pristávali J

Pýtala sa ma, že kde si môže zameniť v Bratislave libry - či jej to ukážem a ako sa dostane na vlak. Povedala, som že ukážem, lebo som si v naivite myslela, že na bratislavskom letisku je zmenáreň. Ale to by som chcela veľa! Však načo by tam bola zmenáreň, resp. otvorená zmenáreň o 22,00 hod. keď tam pristáva lietadlo z Londýna? Opäť som sa presvedčila, aké „super" služby ponúkame turistom zo zahraničia!

Ok, opýtala som sa jej, že či nemá žiadne eurá, alebo aspoň kartu, aby si nejaké vybrala z bankomatu. Asi už tušíte odpoveď - samozrejme nemala. Opýtala som sa, prečo si nevymenila peniaze v Londýne  - povedala, že jej priateľ je crazy....hm, dobrá odpoveď.

Kufor mala ako hrom veľký - podľa mňa mal vyše 30 kg, lebo mal visačku vysoká hmotnosť...tak si asi dobre zaň priplatila....ale peniaze nemala a ani netušila ako sa dostane na stanicu. Pozerala som na ňu....a moje dobré JA ma presvedčilo, že nech idem s ňou.

Kúpila som jej teda lístok na autobus a išli sme na vlakovú stanicu s naivnou myšlienkou, že tam zmenáreň nájdem....ha ha ha.

Pani v okienku na lístky mi povedala, že asi jedine u taxikárov, ale za dosť zlý kurz. Vedela som, že kúsok je hotel (ale nevedela, či tam budú zamieňať o tom čase, a či vôbec), tak som jej dala na výber. Vybrala si výmenu u taxikára....samozrejme všetko som musela odkomunikovať ja - vždy ma o to požiadala....Kurz bol otrasný, ale sama si vybrala, išli sme teda niečo kúpiť na jedenie a pitie a nemohli chýbať cigarety....opäť som to riešila ja.

Dievčina, že by si rada zapálila....tak jej vravím, že je dosť hodín, že ideme kúpiť lístok a potom nech si robí čo chce, že by som rada išla domov.

Ešte že sme išli. Posledná vlak na východ šiel o 23,35 hod. a bolo 23,26 hod. Rýchlo som kúpila lístok a radšej som ju aj odprevadila ku vlaku, lebo vyzerala, že okrem dýchania nezvládne sama nič!

Ako to s ňou dopadlo potom - netuším! Každopádne nechápem, že v dnešnom svete existuje niekto, kto tak rýchlo zabudne svoju rodnú reč (otázne je, či ju vôbec predtým ovládal) a nevie sa na nič opýtať. Pochopím, že keď niekto cestuje prvýkrát, nemusí vedieť všetko....ale máme ústa a kto sa pýta sa aj dozvie! Ale keď vlastne neviem zo seba vysúkať ani jednu súvislú vetu....hm....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?