"Cestovateľka"

Autor: Katarína Krajmerová | 10.1.2013 o 13:22 | (upravené 10.1.2013 o 15:36) Karma článku: 9,20 | Prečítané:  1804x

Počas vianočných sviatkov sme boli pozrieť sestru v Londýne. Na ceste späť sme mali nevšedný zážitok..... Na letisku sme boli odovzdať batožinu, kúpili ešte nejaké časopisy a išli sme ku kontrole, kde sme sa museli so sestrou rozlúčiť....

 internet

Kúsok od nás stál mladý párik, ktorý na nás stále pozeral. Chlapec dievčinu k niečomu pobádal...Najprv som si to nevšímala veľmi, ale potom sa viac k nám približovali a nakoniec nás oslovil on.

Že či ideme na Slovensko, a či hovoríme po slovensky. Pozreli sme s otcom a sestrou na seba...a ja som teda odpovedala, že áno. Chlapec pokračoval - že jeho priateľka hovorí našou rečou, a že letí prvýkrát a teda sa bojí, aby sa nestratila, nevedela, ako to na letisku chodí a pod. A že či by sa mohla k nám pridať?

Riadiac sa heslom „jeden dobrý skutok denne" ako aj „syndrómom" delegátky som povedala, že áno. Dievčina bola ale veľmi zvláštna. Pri čakaní v rade na kontrolu som ju začala trochu vyspovedať. Zistila som, že mi síce rozumie po slovensky, ale súvislú vetu zo seba nedostane. A anglicky hovorila tiež slabo. Vysvetlila mi, že bola v Anglicku 6 mesiacov a akosi zabudla hovoriť.....(necháááápem - sestra tam žije už nejakých 10 rokov a nezabudla!) Ja som z nej však mala pocit, že ani keby nebola v Anglicku, že po slovensky vedieť nebude. Prezradila mi, že je zo Sečoviec a tak som myslela, či náhodou nehovoria doma rusínsky, prípadne rómsky (vzhľadovo by som ju na Rómku aj odhadla). Ale ona stále tvrdila, že nie, že hovoria po slovensky.....no čo z nej vychádzalo rozhodne slovenčina nebola!

Pri prehliadke jej našli v kabelke milión šminiek, lakov a rúžov - samozrejme ich nedala do žiadneho priesvitného sáčku ako sa má....tak som čakala, čo sa bude diať, ale nakoniec jej to chlapík z kontroly do sáčkov strčil, prekontroloval a vrátil.

My sme si na letisku dali ešte nejaký drink, tak sa jej pýtam, či ide s nami, alebo nás počká. Rozhodla sa čakať, tak tam stála, aby nás mala na očiach a čakala.....

V lietadle mala poriadny zážitok zo štartu ale hlavne pristátia (ale to asi každý, keď letel prvýkrát)....ešte aj za ruku ma pomaly chytala, keď sme pristávali J

Pýtala sa ma, že kde si môže zameniť v Bratislave libry - či jej to ukážem a ako sa dostane na vlak. Povedala, som že ukážem, lebo som si v naivite myslela, že na bratislavskom letisku je zmenáreň. Ale to by som chcela veľa! Však načo by tam bola zmenáreň, resp. otvorená zmenáreň o 22,00 hod. keď tam pristáva lietadlo z Londýna? Opäť som sa presvedčila, aké „super" služby ponúkame turistom zo zahraničia!

Ok, opýtala som sa jej, že či nemá žiadne eurá, alebo aspoň kartu, aby si nejaké vybrala z bankomatu. Asi už tušíte odpoveď - samozrejme nemala. Opýtala som sa, prečo si nevymenila peniaze v Londýne  - povedala, že jej priateľ je crazy....hm, dobrá odpoveď.

Kufor mala ako hrom veľký - podľa mňa mal vyše 30 kg, lebo mal visačku vysoká hmotnosť...tak si asi dobre zaň priplatila....ale peniaze nemala a ani netušila ako sa dostane na stanicu. Pozerala som na ňu....a moje dobré JA ma presvedčilo, že nech idem s ňou.

Kúpila som jej teda lístok na autobus a išli sme na vlakovú stanicu s naivnou myšlienkou, že tam zmenáreň nájdem....ha ha ha.

Pani v okienku na lístky mi povedala, že asi jedine u taxikárov, ale za dosť zlý kurz. Vedela som, že kúsok je hotel (ale nevedela, či tam budú zamieňať o tom čase, a či vôbec), tak som jej dala na výber. Vybrala si výmenu u taxikára....samozrejme všetko som musela odkomunikovať ja - vždy ma o to požiadala....Kurz bol otrasný, ale sama si vybrala, išli sme teda niečo kúpiť na jedenie a pitie a nemohli chýbať cigarety....opäť som to riešila ja.

Dievčina, že by si rada zapálila....tak jej vravím, že je dosť hodín, že ideme kúpiť lístok a potom nech si robí čo chce, že by som rada išla domov.

Ešte že sme išli. Posledná vlak na východ šiel o 23,35 hod. a bolo 23,26 hod. Rýchlo som kúpila lístok a radšej som ju aj odprevadila ku vlaku, lebo vyzerala, že okrem dýchania nezvládne sama nič!

Ako to s ňou dopadlo potom - netuším! Každopádne nechápem, že v dnešnom svete existuje niekto, kto tak rýchlo zabudne svoju rodnú reč (otázne je, či ju vôbec predtým ovládal) a nevie sa na nič opýtať. Pochopím, že keď niekto cestuje prvýkrát, nemusí vedieť všetko....ale máme ústa a kto sa pýta sa aj dozvie! Ale keď vlastne neviem zo seba vysúkať ani jednu súvislú vetu....hm....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?