Aké všelijaké môžu byť kontroly na letiskách....

7.3.2009 o 16:26 | Karma článku: 5.54 | Prečítané  1883-krát

Od útoku na newyorské dvojičky začali na letiskách omnoho prísnejšie kontroly. Dnes teda, keď niekam letíme, je pre nás úplnou samozrejmosťou (resp. pre väčšinu z nás), že v príručnej taške nemôžu byť žiadne tekutiny a iné predmety, ktoré by mohli nejako ohroziť let. Popri mojom cestovaní som sa však dostala na letiská, kde som len v nemom úžase sledovala, čo ešte sa dá na cestujúcich všetko vymyslieť....

V krajinách, o ktorých budem písať, majú pre svojské kontroly dôvod, avšak našinca to (pokiaľ nie je na to pripravený) môže dosť prekvapiť  a znechutiť mu tým dokonca celú cestu. Mňa to teda tiež dosť prekvapilo a v danej chvíli som tým nebola nadšená, ale v konečnom dôsledku to beriem ako zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda J. Pre porovnanie uvediem dve letiská... 

Keď som minulý rok letela z Tel Avivu, na prísnejšie kontroly ma upozornila už moja maminka, ktorá z Izraela letela už niekoľkokrát. Celú situáciu - čo bude nasledovať -  nám ešte vysvetlila aj sprievodkyňa v autobuse.  Museli sme sa tak pripraviť na pohovor s pracovníkmi na to určenými, ktorí si spomedzi nás vybrali 3 ľudí, ktorým oddelene položili niekoľko otázok. Podstata bola, aby sa ich odpovede viac-menej zhodovali. Toto sme si už „nacvičili" v autobuse, pretože sme samozrejme dopredu nevedeli, kto budú tí „šťastlivci". Ich cieľom bolo hlavne zistiť, prečo sme krajinu navštívili a kde všade sme boli. Keďže videli, že sme organizovaná skupina, nebolo to až také prísne, ako v prípade individuálnej cesty. 

Nasledovala kontrola veľkej batožiny. Svoje kufre a tašky sme dali do röntgenu, ktorý dôverne poznáme z osobnej prehliadky - len bol o niečo väčší. Pokračovali sme k veľkému pultu, kde si pracovníčka našla snímku našej batožiny a to, čo sa jej nepáčilo chcela vidieť. Takto napr. mne kázala, aby som vybrala niečo, čo mám v taške v pravej časti približne v strede. Boli to taniere - izraelská keramika. Hneď nasledovala rada otázok, či som to od niekoho dostala, alebo som si to kúpila sama a kde. Pokračovala ďalšou lokalizáciou predmetu, ktorý sa jej nepozdával. Tento raz to bola fľaša s vodou z Mŕtveho mora. Opäť  nasledovalo zopár otázok - či som si tu vodu naberala sama, alebo mi ju niekto nabral a pod. Takto sa jej nepáčila ešte jedna vec, ale nakoniec bola s mojimi odpoveďami spokojná a nechala ma odísť. Po check in-e sme pokračovali na pasové a osobnú kontrolu. Tu ma zarazilo, že išli ma tam pomaly vyzliecť dohola, len aby bolo všetko „kóšer", ale absolútne im nevadila fľaška s minerálkou, ktorú som mala so sebou. U nás (a nielen tu) by Vám zobrali tú fľašu, aj keby ste tam mali posledný glg - ale však to poznáte. No ale však iný kraj - iný mrav..... 

S druhým zážitkom som sa stretla v Porlamare na Isle Margarite vo Venezuele. Keďže sme boli na plavbe zaoceánskou loďou, batožinu nám zobrali už na lodi kvôli transferu na letisko.

Po príchode na letisko sme si teda v hale každý našiel svoj kufor a hneď sme sa postavili do prvej fronty. Tá bola na zaplatenie letiskového poplatku. Nasledoval ďalší, asi tak 3x väčší rad, ktorý postupoval veľmi pomaly a jeho koniec bolo dosť obtiažné nájsť, keďže ľudia tam vytvárali slimáka. Po zhruba hodine a pol, kedy okolo nás v kuse krúžil policajt so psom, sme sa dostali na radu. Nasledovala kontrola batožiny - vo Venezuele však nemajú žiaden röntgen, ktorým by si aspoň pozreli zhruba, čo to tam máme. Každý kufor, každú tašku sme museli otvoriť, pracovník do nej vopchal svoju ruku (ktorú predtým vopchal do ďalších 2000 kufrov), „samozrejme" bez rukavíc. Vysvetlili nám, že keďže majú hranice z Kolumbiou, hľadajú drogy. Pravdepodobne pozerali len, či nemá kufor dvojité dno. Na iné som neprišla, a to som ich sledovala istý čas už počas čakania v rade - vždy len strčili ruku dnu, odhrabali zopár vecí, keď sa dostali na dno a nič nezistili, tak pomohli dotyčnému zavrieť kufor (napchať tam tie veci, ktoré večer predtým prácne pchal do kufra 2 hodiny) a mohol ísť na kontrolu ďalší.

Nasledoval ďalší rad - tento krát na chek-in (čo bolo pre mňa novinkou - na tomto letisku nemali váhu na batožinu - len ste ju tam položili do takej uličky). Medzitým si od nás vypýtali ešte jeden poplatok - že vraj vstupné do krajiny. Ako doklad sme dostali žltú bodku nalepenú na pas J Keď som si pýtala potvrdenie o zaplatení, pozerali na mňa ako na Majku z Gurunu, že však mám bodu, čo viac chcem. Vysvetlenie, že som sprievodkyňa a naša agentúra tento poplatok všetkým platí, a že potrebujem doklad pre účtovníčku bolo zbytočné. Vystriedali sa tam 4 chlapi, ktorí mi oznámili, že žltá bodka stačí a keď chcem doklad, nech si nájdem na webe, že sa tento poplatok musí platiť. Nemala som síl sa s nimi ďalej hádať, pretože ma čakali ešte dve fronty. Nasledovala kontrola osobná, kde nás aj napriek tomu, že sme prešli cez „pípak", ktorý mlčal ako partizán, pracovníčka letiska (u mužov to bol samozrejme chlap) poriadne prehmatala. Posledná rada bola už „len" pasová kontrola a mali sme to za sebou. Ako tak čakáme v hale na lietadlo (mimochodom myslela som si, že najbiednejšie, čo sa týka duty free obchodov je na tom bratislavské letisko, ale našla som mu konkurenta), zrazu vyhlásia meno jedného z našej skupiny. Dostavil sa teda k východu 17, ako to po ňom chceli, a čo ho tam nečakalo? Náhodná kontrola batožiny. Môžem povedať, že celá táto ceremónia nás tak vyšťavila, že let z Isla Margarita do Madridu sme všetci prespali ako malé deti (čo nás samozrejme tešilo, aspoň tá cesta rýchlo ubehla). 

Jeden zážitok lepší ako druhy. Som zvedavá, čo ma ešte pri mojich cestách-necestách čaká J

Foto: internet

Hlavné správy

SPORT.SME.SK

Sparťania napadli slovanistov, aj komentátor RTVS musel utiecť. Slovan prehral 0:3

Zápas prerušili agresívni ultras Sparty, ktorí urážali Slovákov už pred zápasom.

KOMENTARE.SME.SK

Cynická obluda: Dôchodcovský raj na Zemi

Istoty sú tu. Lacné vtipy na úrovni ich autora.

EKONOMIKA.SME.SK

Rubeľ kolabuje, za hodinu centrálna banka minula miliardu dolárov

Za tri mesiace oslabil rubeľ o 20 percent, vo štvrtok prekonal historické rekordy.


Už ste čítali?